Rozhodnutie, ktoré mi zmenilo život !

Väčšinu svojho života som sa každý deň trápila pre svoj úsmev. Verte mi, keď sa hanbíte usmievať sa na svet, váš život je o dosť smutnejší. Myslím si, že úsmev ktorý venujeme ostatným, urobí krajší deň aj nám samotným, skrátka nás naladí na "úsmevnú" vlnu. A pritom to bolo také jednoduché. Stačilo sa rozhodnúť ...

Už od malička ma trápil problém s krivými zubami. Keď sa na to spätne pozriem, ľutujem že som ako dieťa nemala dosť odvahy na to, niečo s tým robiť a namiesto toho som svoj komplex potláčala a všetku energiu venovala do presviedčania rodičov že si zdravé zuby naozaj nechcem dať trhať a že mi krivé zuby vlastne ani nevadia. Postaviť sa tomu v dospelosti, bolo už o dosť ťažšie.

Keď som prvý krát prišla k čelustnému ortopédovi okomentoval moje zuby slovami " Hmm, krásne, materiál je dobrý !" ... len to usporiadanie ! Áno, geneticky mám pekné, veľké zuby po mamine ktorá mala ako mladá naozaj dokonalý úsmev, len škoda že sa mi tak nejak tieto moje "krásne" zuby nezmestia do úst. Za to môže asi neúprosná genetika z otcovej strany. Zuby sa teda na seba všelijako natlačili, horné trojky vystúpili na vrch - vytvorili v podstate druhý rad zubov, jednotka a dvojka sa prekrývali, zuby vzadu a spodné zuby tiež neboli ani zďaleka ideálne, ale to ma v tej dobe až tak netrápilo, veď to predsa nebolo tak vidno.

Liečba by bola teda dosť drastická, bolo potrebné vytrhnúť asi 4 zuby, samozrejme zdravé a na môj vek prekvapivo dobre zakorenené. Ako dieťa som sa toho veľmi bála. Keď som na strednej škole nabrala odvahu popasovať sa s vytrhávaním zubov, mala som už po 18tke a liečba bola u dospelých zase veľmi drahá, čo mi poskytlo ďalší argument prečo to nechať radšej tak.

Neviem či bolo ťažšie pasovať sa s komplexom, ktorý som si v sebe dlhé roky nosila alebo so skutočnosťou, že som sa ani nepokúsila s tým niečo urobiť. Do určitej miery som sa totiž s krivými zubami naučila žiť. Dokonca aj mama, ktorá na mňa v detstve tlačila aby som si zuby nechala vyrovnať mi neskôr vravievala že to nevadí, že zuby nie sú celý svet a že som pekná práve vďaka tomu že som iná, nakoniec čo iné jej zostávalo, nechcela ma predsa zbytočne ešte viac deptať, asi vedela že na to musím prísť sama.

A potom prišiel deň, kedy som sa rozhodla ! Rozhodla som sa že chcem mať pekný úsmev, že sa chcem páčiť sama sebe a že už viac nechcem o tom iba rozmýšľať. Zobrala som do ruky telefón, objednala som sa k zubárovi a od toho momentu, stačilo tak málo a ja som sa zrazu cítila úplne inak - šťastnejšia !

Pamätám si presne deň keď som od zubárky odchádzala s vizitkou na špecialistu, ktorý mi s týmto problémom pomôže, zuby som mala bez akejkoľvek zmeny, no cítila som sa sebavedome, vôbec som nerozmýšľala nad tým či moje zuby sú alebo nie sú krivé, jednoducho som vedela, že čoskoro budem mať krásny úsmev a že už ma od tejto myšlienky nič neodradí, to mi v tom momente úplne stačilo. Aj keď som netušila, čo všetko ma na mojej ceste za "krásnym úsmevom" ešte čaká.

Dúfam že tento článok nebude pre vás príliš nudným čítaním, chcem ním poukázať na to, že chápem, ak má človek strach ktorý doslova zatieni jeho túžbu. No pokiaľ je tá túžba naozaj silná, stojí za to postaviť sa svojmu strachu ! A verím, že všetko sa dá len treba chcieť, treba sa rozhodnúť, netreba sa báť ! :-)